Cesta na workshop v Národnej rade občanov so zdravotným postihnutím. Odovzdávanie cien Ligy za duševné zdravie.

Cesta na workshop v Národnej rade občanov so zdravotným postihnutím. Odovzdávanie cien Ligy za duševné zdravie.

 Keď som dostal pozvanie od riaditeľky o.z. Otvorme dvere otvorme srdcia na akcie v Bratislave, celkom som sa potešil. Môj organizmus ale nadšený nebol. Cestovať sedem hodín, dlhšie sa koncentrovať  na dôležité jednanie a napokon spánok v hoteli v centre mesta je aj pre zdravého dosť náročné.

Napokon som sa uspokojil tým že ak budem dodržiavať všetky predsavzatia psychohygieny, môžem to všetko v pohode zvládnuť. Deň pred odchodom som si teda zbalil  veci a ráno vyrazil na vlak. Na cestu som sa vyzbrojil počítačovou literatúrou a pôstom. V Kysaku som stretol bývalého klienta podporovaného bývania Mareka a cestoval s ním do Popradu. Tam som si konečne otvoril knihu a nasával poznatky. Priznám sa, zatvoril som ju až v cieli, v Bratislave. Bol som zo sebou spokojný. Internetová stránka hromadnej dopravy a navigácia cez google ma bezpečne doviedla do hotela. Kedysi vychýrený, dnes v štýle retro, Kyjev. Odpočinok v ňom mi veru prospel a večera už bola pracovná. Tam som stretol už známeho spolunocľažníka z Únie nevidiacich. Noc pre mňa nebola veľmi nocou, ale kúsok regenerácie som si z nej predsa odniesol. Po raňajkách v spoločenských priestoroch hotela bol pripravený workshop o viacnásobnej diskriminácii z pohľadu Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Organizovala ho zastrešujúca organizácia väčšiny organizácii  pre zdravotne postihnutých, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR.

Program bol pre mňa zaujímavý. Z množstva bodov ktoré obsahoval by som určite spomenul dlhodobý cieľ NROZP, súhlas Národnej rady SR s ratifikáciou dohovoru OSN o právach ľudí so  zdravotným postihom. Tento bol naozaj kľúčový. Pozvanie zástupcov politických strán, z ktorých prišiel a vystúpil iba zástupca SAS. Ako posledný bod programu bola zhodnotená situácia organizácie. Tá bola označená ako katastrofálna pre chýbajúce financie. Doterajšie dotácie od štátu jednoducho prestali a bola potreba sformulovať otvorený list Vláde SR. Celá atmosféra bola poznačená spomínaným posledným bodom programu, a tak úsmev bolo vidno až u personálu ktorý všetko ukončil roznášaním jedla.

Deň som ukončil milou návštevou a prerušovaným spánkom sa dostal do ďalšieho rána. Cítil som deficit energie a tak som zvažoval čo budem do piatej robiť. Nemohol som sa zmieriť z  impulzom na odpočinok a rozhodol využiť energiu na návštevu starej známej v nemocnici v Pezinku. Autobusy tam chodili každú chvíľu a za hodinku som sa už ocitol v najväčšej psychiatrickej nemocnici na Slovensku. Majka nemohla uveriť vlastným očiam a posedenie na lavičke na jarnom slniečku určite prospelo nám obom. Moju akurát dlhú návštevu ukončil podávaný obed a ja som sa pustil peši do mesta. Kráčal som pomaličky odľahlou cestou okolo vinohradov a užíval si prebúdzajúcu prírodu s prvými kvietkami. Asi hodinová chôdza skončila na sídlisku, potom na vlakovej stanici. Do hotela som prišiel len na výmenu košele a o pár minút som už stál na Primaciálnom námestí. Chvíľa zastavenia v blízkej čajovni a pár slov so známou s ktorou sme spoločne išli do Primaciálneho paláca. Tam totiž ako každý rok aj tento prebehol koncert s odovzdávaním cien Ligy za duševné zdravie. Príjemná atmosféra nadobudla vznešenosti umením a chvíľa hudby striedala odovzdávanie cien a príhovor ocenených.

Po skončení slávnosti sme ešte zakončili deň v priľahlej cukrárni, tam som sa aj so všetkými rozlúčil a odišiel do hotela. Cestu späť som zakončil tak ako som začal, knihou. Doma som si vydýchol a cielene predsavzal povinný odpočinok.

Igor Marchevka, Košice-Michalovce