V Michalovskej Integre už trinásty ples

V Michalovskej Integre už trinásty ples

     Keď som dostal v januári echo o plese, celkom som sa potešil. Spomenul som si na moje zážitky z minulých ročníkov a rozhodnutie bolo na svete. Keďže ples je maškarný, situácia sa mi tak ako mnohým skomplikovala. Kde vziať masku ? Toto som si hovoril riadne dlho, ale málo čo som urobil, aby som na túto otázku hľadal odpoveď. Stále bolo niečo dôležitejšie...

     Dnes som už múdrejší, ale na tento ples, aby som čiastočne eliminoval pocit viny, zohnal som si aspoň špicatú karnevalovú čiapku a škrabošku. V takomto prestrojení som čakal o siedmej večer v reštaurácii Zlatý bažant na zahájenie.

     Ako vždy, úvodné slovo dostal zakladateľ plesovej tradície bývalý michalovský primár MUDr. Pětr Nawka. Pri otvorených ústach všetkých zúčastnených, nezačal hovoriť, ale v tejto dôstojnej  atmosfére po príchode pred stoly, predviedol kratučkú  bojovú kung - fu zostavu. Následne ukázal pravý samurajský meter a pol dlhý meč. To už vyvaľoval oči aj personál. Musím ale prezradiť, že toto všetko bolo súčasťou jeho dokonalej masky. Bol totiž oblečený za samuraja. Priznám sa, že tento humor je mi veľmi blízky a tak určite nielen mňa veselo naladil.

     V príhovore potom všetkých srdečne privítal. V krátkosti spomenul minulosť i prítomnosť Integry a vyzval k slovu ďalších. K tomu by som poznamenal, že Integra za jej výťažok z „nezábudkovej“ zbierky, ponúkla preplatenie cesty i nocľahu hosťom z iných miest.  Zástupcovia hosťovských združení, tak využili príležitosť, predstavili sa a povedali pár slov.

     Po bloku hudby a chutnej večere, prišiel zábavný program Michalovčanov. Videli sme ako sa sedem trpaslíkov rozhodlo ukončiť svoj biedny život odchodom k dobrej a pracovitej Snehulienke. Spoločný i sólový spev, na záver klavírny vstup s vážnou i modernou hudbou. To všetko v podaní klientov  a pracovníčky Integry, tiež pacientskej dôverníčky z organizácie Pozdrav. Ako som sa dozvedel, mnohí týmto vystúpením siahli na dno svojich síl a mali z toho veľmi dobrý pocit.

     Po tomto vstupe už bolo cítiť naozaj zreteľné uvoľnenie. Miesta na tanečnom parkete bolo preto čoraz menej. Zábava aj bez alkoholu naberala na obrátkach a všetci tanečníci si mohli prísť na svoje. Spomenul by som tanec okolo stoličiek, kedy tanečníkov opustil  vždy ten, kto si pri zastavení hudby nenašiel miesto. Po poriadnom pohybe prišla na rad tombola. Pri pohľade asi na tridsať cien som obdivne pozrel na zamestnancov Integry. Viem, čo to dá práce a poníženia, prosiť desiatky sponzorov, aby prispeli. K tomu sa dá ešte  povedať, že táto bola naozaj nekonečná. 

     Terapeut z Rehabilitačného strediska, ktorý robil moderátora, už naozaj váhal či dlhočiznú tombolu neprerušiť hudbou. Napokon sme to všetci zvládli a zábava pokračovala ďalej. Veru až cez tretiu hodinu a kto to všetko pretancoval, prišiel domov poriadne ľahší.

     Čo sa týka mňa, bol som nadmieru spokojný. Poriadne som si zatancoval a ponaťahoval všetky svaly. Stretol som ľudí, ktorých si vážim i mám rád. Ak si na niekoho spomeniem, vybaví sa mi v spomienkach ako trávime tieto chvíle.

     Jedno jediné sa mi nesplnilo. Nič proti terajšiemu diskdžokejovi, mal som ale naozaj výborný pocit z hudobnej skupiny, ktorá nám hrala minulý rok. Škoda, že teraz nebola. Dúfam, že ďalší rok sa spoločne postarajú o návrat na scénu. Držím im palce.

                                                                                                                                  Igor Marchevka